Slobodní, ako sťahovaví vtáci. Všetky cesty sú otvorené. Ulice a krčmy poznáme, ako svoju dlaň. Zodreté topánky netlačia. Domov si nájdeme všade, kde nás zastihne večer. Len spánok máme nepokojný. Na trpkej ceste k domovu, vykorenený človek sa začína báť, lebo vie, že beda je tomu, kto nemá domov